Najvyšší súd vo svojom judikáte R 66/2024, ktorý je založený na Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 15. augusta 2024, sp. zn. 6CdoPr/11/2023 zrozumiteľne vysvetlil, kedy skončí skúšobná doba, pokiaľ je skúšobná doba dohodnutá na mesiace.
Čo je to skúšobná doba?
Skúšobná doba slúži na to, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom navzájom spoznali. Počas skúšobnej doby si môžu overiť, či podmienky výkonu práce zodpovedajú ich predstavám. Zamestnávateľ si počas trvania skúšobnej doby overí, či nie sú dôvody na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a zamestnanec, naopak, zistí, či je daná pozícia pre neho vyhovujúca a má o ňu naďalej záujem. V prípade negatívneho stanoviska, zamestnávateľ i zamestnanec môžu skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe.
Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
A čo v prípade, pokiaľ by bol zamestnanec napríklad PN? Zákonník práce zakotvuje, že ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.
Skúšobná doba alebo skúšobná lehota?
V ustanovení § 37 Zákonník práce zakotvuje, že doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Zákonník práce v ustanovení § 45 zakotvuje, že ide o skúšobnú „dobu“, a podľa toho treba aplikovať pravidlá pre počítanie doby.
Rozdiel medzi dobou a lehotou
Zákonník práce teda rozlišuje medzi plynutím doby a plynutím lehoty. Pokiaľ ide o lehotu, môžeme ju nájsť ustanovenú napríklad v § 77, kde Zákonník práce zakotvuje, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Zákonník prace výslovne vymedzuje, že ide o lehotu. Pri skúšobnej dobe však ide o „dobu“ nie o lehotu. Rozdiel medzi dobami a lehotami je najmä v začiatku a konci ich uplynutia.
Počítanie lehoty
Lehoty určené podľa dní začínajú plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak pripadne posledný deň lehoty počítanej podľa dní na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Pravidlá pre počítanie lehôt ustanovuje Občiansky zákonník v § 122.
Počítanie doby
Plynutie doby sa začína tým dňom, ktorým bola dohodnutá, napríklad ak skúšobnú dobu zmluvné strany dohodnú od 1. apríla, tak týmto dňom začína skúšobná doba aj plynúť. Ak koniec doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, doba týmto dňom uplynie a nepresúva sa na najbližší pracovný deň.
Príklad:
Skúšobná doba bola v pracovnej zmluve dohodnutá na dva mesiace a začala plynúť 10. septembra, kedy uplynie skúšobná doba? Skúšobná doba uplynie 9. novembra, nie 10. novembra, keďže týmto dňom by už začal plynúť tretí mesiac od nástupu zamestnanca do práce. Doba určená na mesiace začína plynúť dňom, ktorým nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie (teda 10. septembra) a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť (teda 9. novembra).
Nie je možné pri počítaní skúšobnej doby určenej na mesiace uplatniť pravidlo, že jej koniec pripadne na deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa doba počíta, na 10. novembra.
Vedomosť o správnom počítaní doby je dôležitá, najmä kvôli spomínanej možnosti skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe. V prípade, ak by ste potrebovali v tejto otázke poradiť, neváhajte sa na nás obrátiť.