Nelegálne zamestnávanie je častým negatívnym konaním zamestnávateľov. Pri porušení zákazu nelegálneho zamestnávania zamestnávateľom hrozí vysoká pokuta a ďalšie sankcie. Ako postupovať pri zamestnávaní v súlade so zákonom sa dozviete v tomto článku.
Čo je to nelegálne zamestnávanie?
Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v ustanovení § 2 ods. 2 vymedzuje pojem nelegálne zamestnávanie. Zákon stanovuje nasledovné skutkové podstaty.
1. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Táto skutková podstata hovorí o tom, že zamestnávateľ využíva závislú prácu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 ZP sa pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Častou chybou je teda absencia písomnej pracovnej zmluvy. Taktiež dochádza ku výkonu závislej práce na základe iného zmluvného typu – zmluva o dielo, mandátna zmluva, zmluva o dobrovoľníctve a pod. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. Osobitnú kategóriu nelegálneho zamestnávania predstavuje nelegálne zamestnávanie vo forme tzv. falošných živností, resp. zastretého pracovného pomeru. Riešenie pre zamestnávateľa? Je rozhodujúce posúdiť skutočnosť, či je v danom prípade vykonávaná závislá práca. Znaky závislej práce si rozoberieme nižšie.
Závislá práca a znaky zastretého pracovného pomeru
Pokiaľ dochádza k zamestnávaniu živnostníkov a títo živnostníci spĺňajú všetky znaky závislej práce, ktoré zakotvuje Zákonník práce, pôjde o skrytý/zastretý pracovný pomer. Takáto forma „zamestnávania“ je však zákonom zakázaná.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Zákonník práce vymedzuje, že závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Poďme sa však bližšie pozrieť na jednotlivé znaky.
1. Práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
Pri výkone práce je teda zamestnávateľ nadriadený zamestnancovi, neexistuje tu vzťah rovnosti, ako pri dvoch rovnocenných obchodných partneroch. Zamestnávateľ organizuje pracovný proces, vrátane ukladania pokynov, čo si rozoberieme nižšie. Nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca sa prejavuje aj v hospodárskej závislosti tak, že zamestnanec je naviazaný na svojho zamestnávateľa v otázke peňažných prostriedkov. Pokiaľ teda živnostníci pracujú len pre jedného jediného odberateľa (zastretého zamestnávateľa), ktorý organizuje pracovný proces a nemajú iné zákazky, je dosť pravdepodobné, že sa jedná o zastretý pracovný pomer.
2. Práca je vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa
Uvedené znamená, že zamestnanec musí vykonať prácu osobne a nemôže si za seba zobrať nejakú náhradu.
3. Práca musí byť vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa
Pokiaľ zamestnávateľ kladie pokyny na výkon práce napr. akým spôsobom sa práca vykoná, na akom mieste, napr. v jeho hale, v pevne určenom čase, jeho pracovnými prostriedkami, za stálej kontroly majstra, ktorému sa treba hlásiť a zapísať sa u neho pri príchode a odchode, kde si eviduje dochádzku a pracovný čas, na zodpovednosť zamestnávateľa, vytráca sa tu dôležitý znak živnosti – samostatnosť. Živnostník by mal objednávku zrealizovať podľa svojich časových možnosti, kde chce (napr. vo svojej dielni), podľa svojich skúseností, svojím náradím, ktoré si on nosí so sebou.
4. Zamestnanec musí pracovať v mene zamestnávateľa
Živnostníci by nemali vystupovať v organizačnej štruktúre zamestnávateľa, zamestnávateľ by nemal živnostníkov uvádzať ako svojich zamestnancov napr. na jeho webovej stránke, živnostníci nemajú taktiež nosiť firemné oblečenia s logom zamestnávateľa a používať vizitky jeho firmy s uvedením funkcie.
5. Zamestnávateľ určuje pracovný čas.
Pracovný čas však pri živnostníkoch nie je stanovený, lebo živnostník si sám určí, kedy bude pracovať a kedy dielo vykoná.
Zákonník práce teda stanovuje, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu, teda napríklad uzatvorenie zmluvy o dielo je nesprávny postup, ak sú naplnené znaky závislej práce.
Príklad:
Živnostník vykonáva pracovnú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a s odberateľom (zastretým zamestnávateľom) ma uzatvorenú zmluvu o dielo. Pokyny na prácu mu dáva zamestnávateľ, živnostník pracuje podľa požiadaviek zamestnávateľa, zamestnávateľ dal živnostníkovi pracovné nástroje, BOZP prostriedky, určuje spôsob vykonania práce, miesto výkonu práce, stanovuje pracovný čas, eviduje pracovný čas aj dochádzku. Živnostník nemôže rozhodovať o priebehu, postupnosti krokov výkonu práce. V tomto prípade sa jedná o formu zastretého pracovnoprávneho vzťahu, kedy je nesprávne zabezpečovať predmet činností na základe zmluvy o dielo. Živnostníci- zastretí zamestnanci nemajú nárok na žiadnu dovolenku, zabezpečenie stravovania, respektíve na iné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.
2. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.
Táto skutková podstata spočíva vo využívaní závislej práce a v nesplnení prihlasovacej povinnosti zo strany zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni za súčasnej existencie založeného pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec musí byť prihlásený najneskôr pred výkonom činnosti. Lehota na prihlásenie zamestnanca je do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.
Aby sa teda zamestnávatelia vyhli sankciám je nutné prihlasovať zamestnanca do Sociálnej poisťovne včas.
3. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.
Tieto skutkové podstaty sa týkajú zamestnávania príslušníkov tretích krajín. Medzi najčastejšie chyby zamestnávateľov patrí absencia právneho titulu na zamestnávanie cudzinca (povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania, povolenie na zamestnanie, iný právny titul). Zákon o službách zamestnanosti zakotvuje právne tituly, na to, aby práca príslušníka tretej krajiny bola legálna. Dôležité sú najmä ustanovenia §§ 21 – 23. Taktiež je nutné postupovať v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a zákonom o azyle.
Sankcie za nelegálne zamestnávanie
Pokuta. Pokiaľ inšpektorát práce skonštatuje nelegálne zamestnávanie, pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa pohybuje od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
U fyzických a právnických osôb sa skúma, či im nebola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a nie len samotné porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Napríklad, pokiaľ by mal žiadateľ záujem získať nejaký z príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti, právnická alebo fyzická osoba musí splniť okrem iného podmienku, že jej nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok.
V zmysle zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva sa pomoc a podpora v období piatich rokov neposkytne žiadateľovi, ktorému bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania cudzinca.
Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Zamestnávateľ taktiež môže čeliť trestnoprávnej zodpovednosti.
Zamestnávatelia, ktorým bola právoplatne uložená pokuta sa zapisujú do Zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktorým bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.